Je pochopiteľné, že zamestnávateľ by sa mal o svojom potencionálnom zamestnancovi formou pohovoru dozvedieť určité informácie o jeho osobe, pokiaľ ho chce zamestnať a teda mať s ním relatívne dobrý vzťah, či sa naňho spoľahnúť. Ale aj v otázkach zamestnáveteľa existuje určitá miera, ktorú podľa zákonníka práce nesmie prekročiť. Existujú formy otázok, akým by sa mal vyhnúť, nakoľko sú príliš súkromné a nesúvisia s danou pozíciou ani prostredím, v akom bude potencionálny zamestnanec pracovať. Na určité typy otázok teda zamestnávateľ nemá právo a uchádzač na ne nemusí odpovedať, v opačnom prípade zamestnávateľ porušuje zákon. Pri pohovoroch ste si možno všimli, že určité otázky ešte pri žiadnom pohovore nepadli, alebo si na ne pýtajúci dávajú pozor, či ich trochu preformulujú. Každopádne týmto otázkam sa nevyhýbajú náhodou. Ale poďme už priamo k veci a predstavme si o aké otázky ide, respektíve akým otázkam by sa mal zamestnávateľ alebo jeho zástupca vykonávajúci pohovor vyhnúť.
• V skratke by som túto problematiku zhrnul do stručného konceptu, že otázky by mali súvisieť iba s dotyčnou prácou akú bude uchádzač vykonávať, jeho záľubami, koníčkami, skúsenosťami, či zručnosťami. Zamestnávateľ sa tak nesmie pýtať na rodinný život zamestnanca, ani jeho plány súvisiace s rodinou, nesmie sa pýtať na jeho politické názory, či koho volil, alebo k akej politickej skupine sa hlási, rovnako tak nesmú padať otázky o vierovyznaní.
V prípade ženy by sa nemal pýtať či jeho tehotná, ani na plán jej tehotenstva. Je to jej súkromné rozhodnutie a kvôli nemu by tak mohla byť diskriminovaná oproti ostatným uchádzačom, ktorí tehotenstvo neplánujú, rovnako tak aj muž či žena nie sú povinní odpovedať na svoje rodinné plány z toho istého dôvodu. Vlastne rovnaký diskriminačný dôvod platí aj pre otázky o politickom postoji či vierovyznaní. Všetko sú to súkromné veci, ktoré v 99% nesúvisia s pracovnou pozíciou. Týmito otázkami by vznikali iba zbytočné rozdiely a zásah do súkromného života občanov.