Galabija: tradičný egyptský odev

Galabija je dlhý, voľný odev, ktorý sa považuje za egyptský národný odev a spája sa najmä s vidiekom a roľníkmi. V latinke sa jej názov zapisuje mnohými spôsobmi – galabeya, galabiya, jalabiya, jellabiya. Nosí sa aj v Sudáne, kde býva najčastejšie biela.

Pri písaní tohto článku sme vychádzali z dostupných encyklopedických prehľadov; podrobné etnografické pramene k jednotlivým regiónom sme zatiaľ nespracovali a nebudeme si ich domýšľať. Preto je text kratší, než si téma zaslúži.

Strih, ktorý chladí

V porovnaní s arabským thawbom má galabija širší strih, zvyčajne nemá golier a má dlhšie a širšie rukávy. Roľnícke galabije majú veľmi široké rukávy a všité vrecká. Voľný odev odstáva od tela, vzduch pod ním prúdi a pot sa môže odparovať – princíp, ktorý v horúcom podnebí funguje lepšie než priliehavé oblečenie.

Látka podľa ročného obdobia

Letné mužské galabije sa šijú z bavlny a bývajú často biele. V zime sa nosia z flanelu alebo vlny v tmavších farbách, doplnené farebnými šatkami okolo krku alebo na hlave. Tento rozdiel dobre ilustruje to, čo opisujeme v porovnaní látok: bavlna saje vlhkosť a dýcha, vlna drží teplo.

Mužské a ženské varianty

Variant	Opis
Mužská, jednoduchá	jednofarebná, pruhovaná alebo kockovaná
Galabija frangi	mestská, s golierom ako na košeli
Galabija scandarani	mestská, so stojačikom
Ženská „bi wist“	s pásom; bežná v Strednom a Hornom Egypte
Ženská „bi sufra“	so sedlom (vsadkou v hornej časti), voľná; bežná v delte

Ženské galabije bývajú potlačené alebo pestrofarebné, niekedy čierne. Regióny sa líšia tvarom sediel, záševkami, výšivkou či korálkami.

Pôvod

Dnešná podoba galabije sa podľa dostupných prameňov vyvinula v delte Nílu v islamskom období a odtiaľ sa rozšírila do zvyšku Egypta. Jej vzdialení predchodcovia môžu siahať až do starovekého Egypta a Núbie. Starovekí Egypťania však nosili predovšetkým ľan – o tom píšeme v článku Staroegyptský ľan.