Staroegyptský ľan: od Tarkhanských šiat po kráľovské plátno

Keď dnes hovoríme o egyptskom textile, myslíme na bavlnu. Celé dejiny faraónskeho Egypta však patrili ľanu. Bol odevom živých aj ovinkom mŕtvych, plachtou, obväzom aj platidlom – a vďaka suchému podnebiu sa z neho zachovalo neobyčajne veľa.

Najstaršie tkané šaty sveta

V Petrieho múzeu egyptskej archeológie na University College London sú uložené Tarkhanské šaty. Egyptológ Flinders Petrie ich v roku 1913 vykopal z hrobky na pohrebisku Tarkhan, asi 50 km južne od Káhiry. V roku 2015 ich rádiouhlíková jednotka Oxfordskej univerzity datovala do rokov 3482 až 3102 pred n. l., čo z nich robí najstarší známy tkaný odev.

Šaty sú ušité z troch kusov ručne tkaného ľanu. Majú výstrih do V a rukávy aj živôtik plisované jemnými ostrými sklady. Lem chýba, takže nevieme, aké boli dlhé. Stopy nosenia ukazujú, že ich niekto nosil ešte za života.

Pradenie: spájanie a skrúcanie

Staroegyptské ľanové priadze vznikali technikou, ktorú bádatelia nazývajú spájanie a skrúcanie. Vlákno sa zo stonky sťahovalo v plochých pásikoch širokých asi milimeter a dlhých okolo 80 cm. Širšie pásiky sa rozdelili, konce sa spájali do súvislého prameňa a ten sa vretenom skrútil na niť. Pradiarky – podľa vyobrazení zvyčajne dievčatá a mladé ženy – pracovali často s dvoma vretenami naraz. Vlhké prostredie pomáhalo pri spriadaní jemnej priadze.

Tkanie: od zeme k zvislému stavu

Najstaršie zobrazenie stavu nesie miska z Badari (okolo 3600 pred n. l.); ďalšie poznáme z modelu dielne z hrobky Meketrea (začiatok 12. dynastie, okolo 1950 pred n. l.). Tkalo sa na vodorovných stavoch napnutých pri zemi. V Novej ríši sa objavujú zvislé stavy, napríklad na vyobrazení v hrobke Thotnefera (18. dynastia, okolo 1425 pred n. l.), a tkáčmi sú na nich už zrejme muži.

Takmer všetko staroegyptské plátno je utkané plátnovou väzbou 1/1 alebo jej variantom. Typické je, že osnovných nití je viac ako útkových – látka je „osnovou krytá“.

Ako jemné bolo plátno

Múzejné záznamy dovoľujú porovnať hustotu tkania naprieč tisícročiami:

Kus	Obdobie	Nite na cm (osnova × útok)
Neolitický zlomok z Fajjúmu	okolo 5000 pred n. l.	≈ 12 × 9
Odev z Tarkhanu	okolo 3000 pred n. l.	≈ 24 × 15
Ovinok z mumie Thutmosa II.	1492–1479 pred n. l.	≈ 38 × 35
„Veľmi priesvitné plátno“, Met Museum	okolo 1491–1473 pred n. l.	46 × 30

Posledný kus Metropolitné múzeum v New Yorku identifikuje ako najvyššiu akosť, ktorú Egypťania nazývali kráľovským plátnom. Utkané je z mimoriadne jemnej priadze, ktorá musela byť spradená z ľanu zberaného ešte veľmi mladého. Plátno bolo v staroveku opravované a prané – teda používané.

Tutanchamónovo plátno v Severnom Írsku

Medzi takmer 5 000 predmetmi, ktoré Howard Carter v roku 1922 našiel v Tutanchamónovej hrobke, bolo veľa jemného ľanu. Jednu vzorku daroval Carter v roku 1923 nákupcovi belfastskej pradiarne. Rodina ju uchovávala až do roku 2007, keď sa dostala do Lisburn Museum v Severnom Írsku – do mesta, ktoré samo vyrástlo na ľane.

Čo sa zmenilo neskôr

Od 3. storočia n. l. sa jednoduché plátno často zdobilo gobelínovo tkanými pásmi z ľanu a farebnej vlny; neskôr pribudol hodváb. Aj v neskorom stredoveku bol Egypt známy jemným ľanovým textilom. Bavlna, ktorá dnes nesie egyptské meno, sa do popredia dostala až v 19. storočí – jej príbeh nájdete v článku Egyptská bavlna.